Simeon II. Sasko-kobursko-gothajský, občianskym menom Simeon Borisov
Sakskoburggotski, sa narodil 16. júna 1937 v Sofii ako syn cára Borisa
III. a cárovnej Joanny Savojskej. V deň, keď prišiel na svet, zlepšili
všetkým školákom v krajine známky o jeden stupeň a amnestovali 4000
väzňov.
V roku 1943 zomrel Boris III. a na bulharský trón 28. augusta 1943
nastúpil vo veku šesť rokov Simeon II. Vzhľadom na jeho nízky vek viedla
Bulharsko regentská vláda.
Po druhej svetovej prebehlo v Bulharsku v roku 1946 referendum, ktorého
výsledok znamenal koniec monarchie v Bulharsku. Vznikla Bulharská ľudová
republika a Simeon II. aj s rodinou odišiel do exilu. Najprv do Egypta,
kde v rokoch 1946 - 1951 študoval na Victoria College v Alexandrii.
Od roku 1951 sa jeho exilom stalo Španielsko, kde pokračoval v štúdiu na
francúzskom lýceu v Madride. Po jeho skončení študoval v rokoch 1959 -
1962 na vojenskej akadémii vo Valley Forge v americkom štáte
Pensylvánia. V roku 1962 sa oženil so španielskou aristokratkou
Margaritou Gómez-Acebo y Cejuela, s ktorou mal päť detí.
V exile strávil Simeon II. takmer 50 rokov. Rodné Bulharsko opäť
navštívil v roku 1996. O dva roky neskôr získal v reštitúcii značný
majetok skonfiškovaný cárskej rodine komunistami.
Pod občianskym menom Simeon Sakskoburggotski sa v roku 2001 opäť vrátil
do vlasti a vstúpil do politiky. Po súdnom odmietnutí jeho kandidatúry
na post bulharskej hlavy štátu založil vlastnú politickú stranu -
Národné hnutie Simeona II. Tá 17. júna 2001 vyhrala parlamentné voľby a
získala polovicu kresiel v bulharskom parlamente.
Simeon Sakskoburggotski sa 24. júla 2001 stal premiérom Bulharskej
republiky. Pravnuk posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta-Filipa,
príbuzný britskej kráľovnej Alžbety II. a bývalého panovníka Belgicka
Alberta II., posledný bulharský cár, ktorý sa nikdy oficiálne nevzdal
trónu, tak prisahal vernosť republike. Premiérom bol do roku 2005, keď
jeho stranu vo voľbách porazila Bulharská socialistická strana.
Bulharsko počas jeho vlády 18. marca 2004 ratifikovalo zmluvu o
pristúpení k NATO a 25. apríla 2005 podpísalo zmluvu o vstupe do
Európskej únie (EÚ). Za jeho zásluhy o začlenenie Bulharska do
euroatlantických štruktúr mu v roku 2007 udelili v Sofii vysoké štátne
vyznamenanie. Simeonovo Národné hnutie bolo v tom čase menším koaličným
partnerom vo vláde vedenej socialistami. V roku 2009 Simeon
Sakskoburggotski na post predsedu Národného hnutia Simeona II.
rezignoval a stiahol sa z politiky.
Koncom júna 2014 navštívil Simeon II. spolu s manželkou kráľovnou
Margaritou Slovensko. V obci Pohorelá, časti Pohorelská Maša, zavítal aj
do katolíckeho kostola, ktorý dal postaviť je starý otec Ferdinand
Coburg, ktorý stál na čele Bulharska ako Ferdinand I. v rokoch 1908 –
1918.
Jeho starý otec trávil veľa času na Slovensku či už ako bulharský
monarcha, alebo aj po abdikácii v prospech Simeonovho otca Borisa III.
Ferdinand Coburg býval v kaštieli na Prednej Hore, alebo vo Svätom
Antone. Reumu si liečil v Piešťanoch a navštevoval aj kúpele Sliač či
Korytnica.